Socialistická a súkromná banka

Socialistická a súkromná banka.

V tomto blogu chcem poukázať na jeden priepastný rozdiel medzi socialistickou bankou a súkromnou, a podať zlepšovací návrh v prospech spoločnosti v rámci možností súčasného právneho systému. Pred pár rokmi mi jeden kamarát odporučil pozrieť si jeden kreslený kanadský dokument  Peniaze ako dlh. Slovenskú verziu prekladu dokumentu. Povedal mi prehľadne pár slov na úvod o tom dokumente. Potom som si pozrel dokument. Po prvom pozretí som mu dostatočne neporozumel. Ale téma bola natoľko závažná, že ma začala zaujímať. Tak som si postupne za niekoľko dní pozrel ten dokument viac ako desať krát. Potom som bol v banke platiť bežné mesačné platby. Zamestnanec banky, ktorý so mnou komunikoval mi začal ponúkať pôžičku. Povedal som mu na to, že som videl kanadský kreslený dokument a preto o pôžičku nemám záujem. Opýtal som sa ho, či ho videl. On mi na to povedal, že pozná ten dokument a že na 95 percent ho pokladá za pravdivý. Pokúsim sa najprv stručne interpretovať niektoré informácie z dokumentu. Peniaze sú dlh. Každá existujúca suma peňazí reprezentuje niečí dlh. Peniaze majú svoj životný cyklus. Vznikajú v banke pri vzniku nového úveru(pôžičky, zadĺženia). Zanikajú v banke pri splatení úveru a úrokov(oddĺženie). Postup je nasledovný: Klient banky spolu s bankovým úradníkom podpíšu zmluvu o čerpaní nového bankového úveru. Na základe tejto zmluvy pracovník banky vytvorí novú sumu peňazí v bankovom systéme tak, že ju pripíše na účet klienta, ktorý je vedený v banke. Klient sa svojím podpisom v zmluve zaväzuje, že v stanovenom časovom intervale vráti banke požičané peniaze aj s úrokami a  za splatenie pôžičky ručí svojou nehnuteľnosťou. Prípadne sa za klienta zaručí niekto iný. V prípade hypotéky klient ručí priamo kupovanou nehnuteľnosťou. Podmienkou banky ale je, aby bola nehnuteľnosť znalcom ohodnotená na rovnakú alebo vyššiu hodnotu ako je požičiavaná suma peňazí spolu s úrokom.  Keby klient v stanovenom časovom intervale nevládal splácať pôžičku, banka by mu podľa zmluvy zobrala nehnuteľnosť ktorou klient ručí a vyrovnala tak nesplatenú časť jeho dlhu. V prípade, že klient splatí banke pôžičku aj s úrokmi, tak jeho dlh zanikne. Bankový úradník odpíše dlžnú sumu z dlžobného účtu v bankovom systéme a v zmluve podpíše, že klient splatil úver. Táto suma peňazí prestane existovať v bankovom systéme. Hlavný zisk banky predstavuje zisk z úrokov. Potiaľto som napísal o kreslenom dokumente, tak ako som ho pochopil. Aby mohla banka fungovať, musí mať dostatok svojich klientov, ktorí si z banky požičiavajú úver. Bankové riziko straty peňazí je takmer nulové, okrem prípadu, keď klesne hodnota nehnuteľností, ktorými ručia klienti, ktorí nevládzu splácať pôžičku. Známi prípad bol desať rokov dozadu v USA klesla hodnota niektorých nehnuteľností.  Jedna banka kvôli tomu skrachovala. Z banky si peniaze môžu požičiavať: jednotlivé osoby, spoločnosti aj vláda štátu. Podmienka bankovej pôžičky je ručenie nehnuteľnosťou v primeranej hodnote. Štát má vo vlastníctve štátne nehnuteľnosti, štátne pozemky, štátne budovy, ktorými môže ručiť. Preto banky môžu vláde štátu v pohode takmer bez rizika požičiavať peniaze. Niektorí sme zažili obdobie socializmu. Za socializmu v socialistických štátoch neboli súkromné banky ale boli štátne banky. To znamená že zriaďovateľ (majiteľ) banky neboli súkromné osoby ale bol štát. Tým pádom zisk z úrokov išiel priamo do štátnej kasy a slúžil tak celej spoločnosti. Dnes sú majiteľmi súkromnej banky súkromné osoby a bankový zisk z úrokov ide do vrecka súkromným osobám. Vieme, že zisk bánk je astronomické číslo. Podávam zlepšovací návrh pre konkurenčné prostredie v systéme trhového mechanizmu: Odporúčam zriadenie konkurenčnej štátnej banky, ktorá môže konkurovať súkromným bankám. Každý občan sa potom bude môcť slobodne rozhodnúť, či si pôžičku požičia zo súkromnej alebo zo štátnej banky.